SPIŠSKÁ KAPITULA: Rómska problematika sa dá riešiť pozitívnym prístupom

„Vstupom do Európskej únie sa zvýšil prílev peňazí na rómsku problematiku, je však potrebné povedať, že vládne skôr taká všeobecná skepsa a mnoho tých peňazí je premrhaných, “ povedal Oravec. Jedným z dôvodov je podľa neho mimoriadne administratívna náročnosť projektov a byrokracia. „V celom systéme prevažuje forma nad obsahom, nikoho nezaujíma, že ako sa to robí, ako kvalitne, “ doplnil. To frustruje nie len obce, ale aj mimovládne organizácie, ubúda energia a aktivita v tomto smere.
Problémom sú aj existujúce pochybné organizácie a konzultačné spoločností, ktoré sa o Rómov vôbec nezaujímajú a efekt tým uniká. Ďalší dlhodobý problém je v zisťovaní etnických dát. „Jeden z ďalších problémov je prístup politikov a celková spoločenská atmosféra, ktorá dnes nepraje realizácii rôznych programov pre Rómov, predovšetkým tých pozitívnych, “ zdôraznil Oravec. Je to podľa neho silne demotivačný faktor. Neexistuje spoločenská zhoda, ako problémy riešiť, aby nevznikali ďalšie.
Slovenská republika ako jediná z Európskej únie vyčlenila špeciálny balík na riešenie rómskej problematiky. Ide o 178 miliónov eur ako základ na sedem rokov, ktoré by mali putovať na sociálnu inklúziu marginalizovaných rómskych komunít. Jedným z príkladov, ako sa to dá robiť dobre, je projekt v obci Varhaňovce, okres Prešov, kde 70 percent obyvateľov tvoria Rómovia. Štyri komunitné pracovníčky tu už od roku 2003 pracujú s rómskou komunitou.
„Je to projekt terénnej sociálnej práce, jeho cieľom je zvýšiť vzájomnú spoluprácu Rómov a Nerómov, sme multietnický tím, máme aj kolegyňu Rómku, ktorá s nami spolupracuje a pozná komunitu dokonale, “ priblížila terénna sociálna pracovníčka Inge Doležalová. Prevažne ide o prácu v teréne, pracovníčky sa snažia v osade riešiť rôzne životné situácie, snažia sa Rómom pomáhať a zlepšovať ich prostredie na život. „Robíme rôzne podporné aktivity, stretávame sa s rodičmi, eliminujeme záškoláctvo a iné problémy, ktoré v obci sú, “ doplnila Doležalová. Vyzdvihla tiež podporu zo strany starostu Varhaňoviec, ktorý pomáha nielen finančne, priestorovo, ale aj ľudsky.
Chybu vidí v tom, že takéto pracovníčky nemá kto viesť. „Ja mám 12-ročnú skúsenosť s prácou s Rómami, ale takáto pomoc nám chýba, potrebujeme sa poradiť a vymeniť si skúsenosti, “ konštatovala Doležalová. Pozitívnym príkladom, ako pracovať s marginalizovanými skupinami, je aj projekt spoločnosti U. S. STEEL. Fabrika v súčasnosti zamestnáva 115 ľudí z takýchto komunít, konkrétne z lokalít Veľká Ida, Šaca a Luník IX. „Ide o manuálnu prácu, naším cieľom je, aby naši zamestnanci mali pocit, že Rómovia im naozaj v práci pomáhajú, nejde len o umelý projekt, “ priblížil riaditeľ pre vonkajšie vzťahy U. S. STEEL Ján Bača. Spoločnosť kladie dôraz aj na vzdelávanie detí v rodinách, ktorých členovia pre fabriku pracujú. Vzdelaním sa podľa Baču zníži počet ľudí, ktorí si prácu nebudú vedieť nájsť inak ako prostredníctvom špeciálneho projektu.
Práve správnemu prístupu k riešeniu rómskej problematiky sa dnes v Spišskej Kapitule venovali mimovládne organizácie, verejné inštitúcie a samosprávy. Seminár pod názvom Efektívnosť využívania nástrojov na začleňovanie marginalizovaných rómskych komunít do spoločnosti predstavil konkrétne projekty, ktoré pomáhajú ohrozeným rómskym skupinám prekonať chudobu a zradiť sa do spoločnosti. Seminár bol oficiálnym podujatím Európskeho roka boja proti chudobe.